Aspoň raz za Život

Ak by sme mali vybrať najznámejší a najnavštevovanejši tatranský chodník je ním jednoznačne trasa zo Štrbského plesa k Vodopádu Skok a presne tam väčšina turistov aj skončí ešte si možno odskočí k Plesu nad Skokom. Ale tam sranda nekončí a naozaj veľká škoda, že len málokto sa vyberie ďalej. Na 16 km okruhu, ktorý ťa privedie naspäť na Štrbské pleso je viac než 9 miest, ktoré stojí zato navštíviť. Možno to znie ako klišé ale ak zdvihnete pri vodopáde Skok hlavu hore zaimponujú ti okolité končiare, po ktorých ťa teraz prevedieme. Začneme na naznámejšom Tatranskom vodopáde.

Vodopád Skok
Jedným z najkrajších a najznámejších vodopádov Vysokých Tatier je určite vodopád Skok nachádzajúci sa v Mlynickej doline neďaleko Štrbského plesa. Vodopád vytvorený potokom Mlynica padajúcim cez strmú skalnú terasu je zároveň tretím najvyšším vodopádom na slovenskej strane Tatier. K Skoku sa možno dostať po turistickom chodníku zo Štrbského plesa. Túra je nenáročná, zvládnu ju i menej zdatní turisti. V nižších polohách vedie chodník ihličnatým lesom, neskôr sa vyšplhá až do pásma kosodreviny. Zážitok z výletu umocňujú výhľady na okolité tatranské hrebene, a tiež dozadu do Mlynickej doliny.
Chodník pokračuje ďalej k Plesu na Skokom
Turisti, ktorým by túra k známemu a hojne navštevovanému vodopádu Skok bola primálo, môžu pokračovať po turistickej trase ďalej do vyššieho stupňa Mlynickej doliny, kde ich po prekonaní neveľkej skalnej steny čaká pôvabné pleso zvané jednoducho Pleso nad Skokom. Pleso sa nachádza v nadmorskej výške približne 1800 m a patrí k menším v Tatrách. Jeho hĺbka nepresiahne 1,5 m. V minulosti bolo, ako dokazujú staršie merania, väčšie, no potok Mlynica, ktorý z neho vyteká, narušil skalný prah a spôsobil pomalú stratu vody. Pleso nad Skokom je prístupné po turistickom chodníku zo Štrbského Plesa.
Chodník pokračuje ďalej a zoberie ťa k Nižnému Koziemu plesu
Nižné Kozie pleso situované v strednej časti Mlynickej doliny je najväčším, a zároveň najnižšie položeným spomedzi Kozích plies. Leží v nadmorskej výške 1942 m obklopené mohutnými štítmi s pekelnými menami ako Satan či Diablovina. V blízkosti Nižného Kozieho plesa sa okrem menej nápadných pliesok nachádza ešte i pomerne veľké Capie pleso. Okolím Nižného Kozieho plesa vedie značený turistický chodník spájajúci Štrbské Pleso a Furkotskú dolinu, tento chodník však k samotnému plesu nezachádza.

(POZNÁMKA: Nakoľko k samotnému plesu nevedie značený turistický chodník, jeho návšteva je povolená len v sprievode horského vodcu.)
A od kozy rovno k capovi :-) Capie pleso
Capie pleso je čarokrásne turisticky sprístupnené vysokohorské jazero nachádzajúce sa v Mlynickej doline, v nadmorskej výške viac ako 2000 m. Podobne ako iné tatranské plesá vzniklo pôsobením ľadovca v dobách dávno minulých. Capie pleso je obklopené majestátnymi štítmi. Z jeho brehov možno obdivovať napríklad povesťami opradenú Diablovinu či povedľa nej sa týčiaci zlomyseľne zašpicatený Satan, údajné sídlo vládcu pekiel. Východiskom túr k Capiemu plesu je zväčša Štrbské Pleso. Z Capieho plesa sa možno vydať cez Bystré sedlo až do Furkotskej doliny.
Najvyšším bodom ku ktorému celá trasa smeruje je Bystré sedlo z tohto miesta už trasa ide smerom nadol.
V zníženine juhovýchodného hrebeňa Furkotského štítu vo Vysokých Tatrách sa nachádza vynikajúce vyhliadkové stanovisko a zároveň spojnica Mlynickej a Furkotskej doliny, tzv. Bystré sedlo. Turistovi vystúpivšiemu do tohto sedla sa otvára prekrásny výhľad na do výšin sa dvíhajúce na štíty  ako Veľké Solisko či Kriváň, a tiež do oboch spomínaných dolín, ktorým kraľujú veľké plesá – Capie a Vyšné Wahlenbergovo pleso. V blízkosti sedla sa nachádza Bystrá lávka, ktorá funguje ako prechod medzi dolinami. 
Od Bystrého sedla postupne klesáme k Vyšnému Wahlenbergovmu plesu (nemýliť s Markom Wahlbergom  aj keď meno presne sedí)
Vyšné Wahlenbergovo pleso je po Modrom plese druhé najvyššie položené pleso vo Vysokých Tatrách, a tým i na Slovensku. S dĺžkou 335 m a šírkou 222 m zároveň patrí k najväčším. Nachádza sa v hornej časti Furkotskej doliny, v nadmorskej výške 2157 m a veľkú väčšinu roka je zamrznuté. Koncom 20. storočia zvyklo rozmrznúť iba na necelé dva mesiace, v roku 1911 však napríklad rozmrzlo len na 10 dní. Nad plesom sa vypína majestátny Furkotský štít.
A keď je vyšné logicky musí byť aj Nižné Wahlenbergovo pleso
Nižné Wahlenbergovo pleso je pôvabné tatranské ľadovcové jazero ležiace v strednej časti Furkotskej doliny, v nadmorskej výške viac ako 2050 m. Pleso bolo pomenované podľa významného švédskeho botanika, ktorý bol jedným z prvých bádateľov tatranskej prírody. Z Nižného Wahlenbergovho plesa vyteká pod povrchom zeme Furkotský potok objavujúci sa o čosi nižšie. Hneď vedľa plesa leží miniatúrne Soliskové pliesko a ešte menšie Soliskové oko.
K Štrbskému plesu zostupujeme Furkotskou dolinou
Pri Štrbskom plese ústiaca Furkotská dolina je terasovitým vysokohorským údolom ľadovcového pôvodu. Preteká ňou Furkotský potok, jedna z dvoch zdrojníc Bieleho Váhu. Dolinu lemuje hrebeň Ostrej a Soliskový hrebeň, v jej závere sa týči majestátny Furkotský štít. Furkotskou dolinou obdarenou prekrásnou prírodou s veľkolepými scenériami vedú značkované turistické chodníky, je teda prístupná širokej návštevníckej verejnosti. K tunajším najväčším turistickým lákadlám patrí Nižné a Vyšné Wahlenbergovo pleso. Druhé menované je druhým najvyššie položeným plesom v Tatrách. Zaujímavosťou Furkotskej doliny je, že v jej vodách prežil unikátny relikt z doby ľadovej – primitívny kôrovec žiabronôžka severská.
Aj túto trasu si po zaregistrovaní na webovej stránke vypadni.sk stiahneš aj do svojej mobilnej Android apky. Prajeme ti výlet plný zážitkov!