Kaštieľ v Humennom

Moje prvé potulné kroky mestom Humenné viedli ku bráne s levmi, ktoré strážia vstup do okázalého územia Humenského kaštieľa. Obklopený parkom a jeho návštevníkmi, ktorí si užívajú posedenie pri posledných teplých lúčoch jesenného slnka, priťahuje moju pozornosť. Mám chuť pridať sa k nim aj keď sama bez akejkoľvek spoločnosti. Odfotím kaštieľ a jeho okolie a odchádzam s prísľubom sebe samej, že sa tu vrátim a pekne to všetko preskúmam, keď bude viacej času.
Kaštieľ Vám ponuka hneď niekoľko expozícii: vlastivedné, prírodovedné, ľudové a historické. Samozrejme, že akú inú som si mohla vybrať ak nie historickú expozíciu :P. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých veci, ako napríklad spojitosť tohto kaštieľa so samotnou Máriou Teréziou a rodmi ako Drughetovci, Csákyovci a Andrássyovci (podľa obrazov to vyzerá, že to boli naozaj fešáci, len škoda, že ich ženy neboli také pekné).
Prvá informácia o tomto pozoruhodnom gotickom štvorkrídlovom zámku je z roku 1449. Dozvedáme sa hneď v úvode prehliadky, že kaštieľ prešiel niekoľkými úpravami. Pôvodne to bol vodný hrad, ktorý sa zmenil na renesančný a neskôr aj na gotický kaštieľ. Môže sa pochváliť iluzívnymi maľbami na tapetách (chinoisserie, numizmatický kabinet, glorifikácia panovníckej rodiny). A veru tých bolo viac než dosť. Čo izba to nástenné a stropné maľby. Zaujímavosťou bol aj fakt rozdelenie kaštieľa na ženského a panské krídlo. V ženskom krídle dominovalo svetlé drevené obloženie zdobené pozláteným vzorom v luiséznom štýle, kde u pánskeho krídla dominovalo tmavé dubové obloženie stien. Najcennejším kusom nábytku (paradoxne v pánskom krídle), je šperkovnica veľkých rozmerov, zdobená tenkým plátkom mramoru na spôsob tzv. benátskej mozaiky.

Záujem o "osemuholníkové skrine"
Najviac sa mi páčila komnata Márie Terézie, ktorá mala tvar osemuholníka. Nebolo by to nič zvláštne keby tie steny neukrývali vstavané skrine so zamaskovanými dverami, na ktorých vidíme maľby, presnejšie výjavy z korunovácie Františka Lotrinského, pápeža Klementa IV na koči, korunováciu Jozefa II. a Márie Terézie. Aj keď z tej okolitej slabučko zelenej farby na stenách by som ubrala :D. Ďalšiu radosť z prehliadky som mala pri vstupe do knižnice, ktorá má celo-drevené obloženie s kazetovým stropom a nie len to! Má úchvatný balkónik s točitým schodiskom a drevené skrinky do ¾ výšky miestnosti :) Knižnica si nezachovala veľa kníh, keďže Andrassyovci si ich zo sebou zobrali do Betliara. Sakra!
Smútok za knihami ma však neodradil od nadšenia z orientálnej alebo tzv. čínskej miestnosti, ktorá ukrývala nábytok a vzácny čínsky porcelán s monogramom o jej pravosti. A ako krásny doplnok izby stropná freska predstavujúca prijatie arabských vyslancov na čínskom cisárskom dvore. Bolo to úchvatné. Škoda, že na každú miestnosť sme mali tak málo času a nemohli sa dlhšie popozerať.
Ak budete mať možnosť zájsť na východ Slovenska nezabudnite zájsť do okolia Zemplína, kde sa môžete tešiť nie len na tento pozoruhodný kaštieľ, ale aj na skanzen ľudovej dedinky a pravoslavného dreveného kostolíka, ktorý skrýva za svojim chrbtom. Čo mi pripomína že som ešte nenapísala o Michalovskom kaštieli!!! V najbližšiu dobu to napravím :).