Autor fotografie : Ing. Mgr. Jozef Kotulič

Pamätník Sedliackeho povstania na Furči

Odoslať hodnotenie Ďakujeme za hodnotenie

Východoslovenské roľnícke povstanie zvané tiež Sedliackym či Cholerovým povstaním bolo najväčším a najradikálnejším sociálnym vystúpením roľníkov v dejinách Slovenska. Vypuklo v roku 1831 a zapojilo sa do neho asi 45 000 poddaných zo 150 obcí a malých mestečiek Zemplínskeho, Šarišského, Spišského a Abovského regiónu. Predohrou povstania bola veľká neúroda, ktorá spôsobila zhoršenie sociálnej situácie ľudu. Napätie vygradovalo, keď kvôli cholere šíriacej sa z Haliče a Ruska začali úrady prijímať bolestivé opatrenia ako zákaz prác na poliach či zákaz cestovania. Poddaní to považoval za obmedzovanie svojich slobôd. Vrcholom bolo, keď úrady spustili v ohrozených oblastiach dezinfekciu studní vápnom. Rozšírila sa fáma, že panstvo chce otráviť ľud. Tejto – ako by sme dnes povedali – konšpiračnej teórii uverili široké ľudové vrstvy. Vznikla doslova davová psychóza. Poddaní začali rabovať, vyháňali zemepánov, úradníkov, inteligenciu, klerikov, ničili im majetky, miestami ich dokonca i zabíjali. Povstanie nemalo dlhého trvania, ešte v roku 1831 bolo tvrdo potlačené vojskom a jeho predáci boli popravení. Vzbura však prispela k väčšiemu uvedomeniu si vrchnosti, že poddanstvo je už anachronizmom. Uhorský snem v nasledujúcom období prisúdil poddaným o niečo väčšie práva. Pripomienkou krvavých udalostí je dnes pamätník postavený na nevysokom vŕšku Furča (310 m n. m.) vypínajúcom sa nad prešovskou prímestskou časťou Haniska. Práve na tomto vŕšku sa odohrala jedna z najväčších bitiek povstania. Okrem pamätníka si možno na vrchole Furče vychutnať i pekné výhľady na Košickú kotlinu, Slanské vrchy a mesto Prešov. Vrch Furča je prístupný po turistickom chodníku, a následne lesnej ceste z Hanisky.

Naozaj odznačiť ako navštívené?